| |
Az ifjúság sólyommadár
1988, LP

|
| |
1. |
Apor Lázár tánca
Tanec Lázára Apora
Tanz des Lázár Apor |
1,48
|
2. |
Csallóközi táncok
Tance zo ®itného ostrova
Tänze aus dem Csallóköz |
4,12
|
3. |
Madari böjti leánytánc
Dievčenský tanec z Modrian
Mädchen-Fastentanz aus Madar |
4,10
|
4. |
Martosi táncok
Tance z Martoviec
Tänze aus Martos |
6,37
|
5. |
Csallóközi ugrósok
Skočný zo ®itného ostrova
Sprungtänze aus dem Csallóköz |
3,12
|
6. |
Ipoly menti népdalok
Ąudové piesne z Poiplia
Volkslieder aus dem Ipel-Gebiet |
4,33
|
7. |
Száztalléros katonának
Ąudové piesne z okolia Nitry
Volkslieder aus der Region Nitra |
4,12
|
8. |
Zobor vidéki népdalok
Ąudové piesne spod Zobora
Volkslieder aus dem Zobor-Gebiet |
2,16
|
9. |
Nyitra vidéki dudanóták
Gajdoąské piesne z okolia Nitry
Dudelsack-Lieder aus der Region Nitra |
5,50
|
10. |
Áji népdalok
Ąudové piesne z Hája
Volkslieder aus Áj |
2,28
|
11. |
Bodrogközi ugrós
Skočný z Medzibodroľia
Sprungtänze aus dem Bodrogköz |
2,23
|
12. |
Táncok a szilicei fennsíkról
Tance zo Silickej planiny
Tänze von der Szilizer Hochebene |
4,02
|
Szereplők:
Szarka Tamás - hegedű, koboz, ének
Szarka Gyula - bőgő, tökcitera, ének
Buják Andor - kontra, klarinet, tárogató, ének
Bohus Zoltán - kontra, dob, ének
Béhr László - cimbalom, dob, ének
Écsi Gyöngyi - szóló ének |
Účinkujú:
Tomáą Szarka - husle, kobza, spev
Július Szarka - basa, tekvicová citara, spev
Andor Buják - kontry, klarinet, tárogató, basa, spev
Zoltán Bohus - kontry, bicie, spev
Ladislav Béhr - cimbal, bicie, spev
Gyöngyi Écsiová - sólový spev |
Közreműködik:
Juhász Zoltán - duda
Morávek Róbert - citera, furulya
Borka László - citera
Kaluz Árpád - csörgődob
Ifjú Szívek tánckara |
Spoluúčinkujú:
Zoltán Juhász - gajdy
Róbert Morávek - citara, pią»alka
Ladislav Borka - citara
Árpád Kaluz - tamburína
Tanečná skupina súboru Mladé srdcia |
Zenei feldolgozás:
Simó József (1)
Ág Tibor (2-4, 8, 10, 12)
Szarka Gyula (5, 9)
Szarka Tamás (5, 7, 9, 11, 12)
Morávek Róbert (6)
Buják Andor (7,9)
Béhr László (11) |
Hudobné spracovanie:
József Simó (1)
Tibor Ág (2-4, 8, 10, 12)
Július Szarka (5, 9)
Tomáą Szarka (5, 7, 9, 11, 12)
Róbert Morávek (6)
Andor Buják (7,9)
Ladislav Béhr (11) |
Nahrávky sú z produkcie Čs. rozhlasu v Bratislave -
Vydané ako účelový náklad pre Maďarský súbor piesní a tancov
Mladé srdcia - Zodpovedný redaktor: Viktor Szarka - Notes
© : Tibor Ág - Translation © : Selma Steinerová - Photo © :
©tefan Könozsi - Cover © : Melita Gajdúąková - Opus, n. p.,
Mlynské nivy 73, Bratislava - ČSSR - Printed by Grafobal, n.
p., Skalica - Made in Czechoslovakia - (P) 1988 OPUS OPUS
Stereo 9117 2066
Hrá fud. inątr. súbor Ghymes Maďarského
súboru piesni a tancov Mladé srdcia. Sólový spev: Gyöngyi Écsiová
Spoluúč. taneč. skup. sóboru. Hudob. sprac: J. Simó (1), T. Szarka
(5,7,9,11,12), A. Buják (7,9) T. Ág (2-4,8,10,12) J. Szarka (5,9),
L. Béhr (11) , R. Morávek (6) |
|
A Ghymes népi hangszeres együttes - önálló
táncházi fellépésein kívül - a Ifjú Szívek Magyar Dal- és
Táncegyüttes kamaraműsorának zenei kíséretét látja el. Tagjai még
Nyitrán (Nitra), főiskolai tanulmányaik alatt kezdték a népi
hangszeres zenét művelni. Műsoruk zenei alapanyagát a
csehszlovákai magyarság népzenei hagyományaiból merítik, Bartók
Béla, Kodály Zoltán, Lajtha László, Manga János és a mai
gyűjtők által rögzített, főleg vokális népzenei
anyagából. Hanglemezünkön, hazánk Csallóköztől
Bodrogközig terjedő magyarlakta tájegységeinek jellegzetes dallamvilágán kívül
az itt kialakult hagyományos táncrend is megtalálható.
Már régen igényeltük az ilyenfajta hangszeres muzsikát,
amely a nép magaérlelte, tehát lényegében egyszólamú dallamvilágát próbálja
tovább fejleszteni, harmóniákkal ellátni, de ugyanakkor megtartja
improvizatív jellegét és az ebből fakadó hagyományos díszítő
elemeit.
A csehszlovákiai magyarság népzenei hagyományából
csaknem teljesen hiányzik a hangszeres muzsika. A paraszti
hangszeres zenét elsősorban a furulya, a citera és a duda
képviselte, mint szólóhangszer. Eltérő hangolásuk miatt, ezek
együttesben való megszólaltatása elképzelhetetlen volt. A népi
táncok kíséretéül szolgáló hangszeres zenét már a 19. században
csaknem kizárólag cigányzenekarok szolgáltatták, amelyek az
általános polgárosodás hatására egyre jobban eltávolodtak az
egyszerű paraszti előadásmódtól és inkább a divatos úgynevezett
kávéházi előadói stílust követték.
Az Ifjú Szívek Ghymes népi hangszeres együttesének
lemeze olyan törekvés, amely megpróbálja rekonstruálni a valamikori közös népi
hangszeres muzsikálást.
A múlt legértékesebb zenei hagyományaiból merít,
de a mai fiatalsághoz szól.
|
|
Ąudový inątrumentálny súbor Ghymes je sprievodným
telesom komorného programu Maďarského súboru piesní a tancov Mladé srdcia.
Jeho členovia eąte počas vysokoąkolských ątúdií v Nitre začali pes»ovat
luďovú inątrumentálnu hudbu. Vo svojom repertoári čerpajú z folklórnych tradícií
Maďarov ľijúcich v ČSSR, najmä z vokálneho folklórneho materiálu, ktorý zapísal
Béla Bartók, Zoltán Kodály, László Lajtha, János Manga, ale aj
súčasní zberatelia.
Nahrávka zachytáva okrem charakteristickej melodiky
regiónov obývaných Maďarmi od ®itného ostrova aľ po Medzibodroľie aj tradičný
sled tancov týchto oblastí.
Uľ Dávno sme čakali na inątrumentálnu hodbu takého
druhu, ktorá sa snaľí ďalej rozvíja» µudovú, v podstate jednohlasnú melodiku,
zharmonizova» ju, ale pritom zachova» jej improvizačný charakter a z neho
vyplývajúce tradičné prvky ozdobovania.
V tradícii µudovej hudby Maďarov ľijúcich v ČSSR takmer
úplne chýba inątrumentálna hudba. Sedliacku inątrumentálnu hudbu reprezentovala
v prvom rade pastierska píą»alka, citara, a gajdy ako sólové nástroje. Pre ich
rozdielene ladenie vąak ich spoločné muzicírovanie neprichádzalo do úvahy.
Inątrumentálnu hudbu, slúľiacu na sprevádzanie µudových
tancov, uľ v 19. storočí poskytovali takmer výlučne cigánske kapely, ktoré sa pod
vplyvom vąeobecného pomeą»ovania čoraz väčąmi odkláňali od jednoduchej sedliackej
interpretácie a napodobňovali módny, takzvaný kaviarenský interpretačný ątýl.
Hudba µudového inątrumentálneho súboru Ghymes nahratá
na tejto platni reprezentuje úsilie o obnovu niekdająieho spoločného µudového
inątrumentálneho muzicírovania. Čerpá z najvzácnejąích hudobných
tradícií minulosti, ale prihovára sa dneąnej mládeľi.
|
|
Die volkstümliche Instrumentalgruppe Ghymes wirkt - neben
eigenständigen Tanzhaus-Auftritten - bei kammermusikalischen Programmen des
Ungarischen Lied- und Tanz-Ensembles "Ifjú Szívek" (Junge Herzen) als
Begleitensemble mit. Schon während der Studienzeit in Nitra haben ihre
Mitglieder volkstümliche Instrumentalmusik gepflegt. Ihr Repertoire schöpft
aus den folkloristischen Traditionen der in der Tschechoslowakei lebenden
Ungarn, vor allem aus dem vokalen Folklorematerial, das von Béla Bartók,
Zoltán Kodály, László Lajtha, János Manga, aber auch von zeitgenössischen
Sammlern festgehalten wurde.
Neben der charakteristischen Melodienwelt der von Ungarn
bewohnten Region zwischen dem Csallóköz und dem Bodrogköz umfasst die vorliegende
Schallplatte auch eine traditionelle Tanzfolge aus diesen Gebieten.
Schon lange haben wir auf eine solche Instrumentalmusik
gewartet, die bestrebt ist, die volkstümliche, in ihrem Wesen einstimmige Melodik
weiterzuentwickeln und zu harmonisieren, doch auch ihren Improvisierungscharakter
und die aus ihm entspringenden traditionellen Verzierungselemente beizubehalten.
In der Volksmusiktradition der in der Tschechoslowakei
lebenden Ungarn fehlt die Instrumentalmusik fast völlig. In der bäuerlichen
Instrumentalmusik waren vor allem die Hirtenpfeife, die Zither und der Dudelsack
als Soloinstrumente vertreten. Aufgrund ihrer unterschiedlichen Stimmungen war ein
gemeinschaftliches Musizieren jedoch unvorstellbar. Der Instrumentalmusik, die auf
die Begleitung von Volkstänzen ausgerichtet ist, haben sich schon im 19.Jahrhundert
fast ausschließlich Zigeunerkapellen gewidmet, die sich jedoch infolge der
allgemeinen Verstädterung allmählich von der schlichten bäuerlichen Interpretation
abwendeten und eher dem modischen, sogenannten Kaffeehaus-Stil nachfolgten.
Ziel dieser Schallplatte der "Ifjú szívek Ghymes -
Instrumentalgruppe" ist es, das frühre gemeinsame Musizieren mit volkstümlichen
Instrumenten zu rekonstruieren.
Die Aufnahme schöpft aus der kostbarsten Volkstradition
der Vergangenheit, aber sie will die Jugend von heute ansprechen.
|
|
| |
|
|