Hudobná formácia Ghymes vznikla v roku 1984 z hudobníkov, ktorí hrali rockovú, vážnu alebo starú hudbu. Uplynulé roky znamenali pre skupinu akýsi „očistec“; k ľudovým motívom pridali vlastné tvorivé ambície, vďaka čomu vznikla jedinečná „hudba Ghymes“. Rytmy nadobudli ešte priliehavejší, výraznejší charakter a tradičné hudobné nástroje (husle, kontra, cimbal, gajdy, kobza, lutna, tekvicová citara) obohatili saxofón a bicie, pričom sa zrodili zaujímavé improvizácie. Bez toho, aby si to samotní hudobníci uvedomovali alebo chceli, zoskupenie sa ocitlo v kategórii tzv. world music.

Odvtedy sa skupina každoročne zúčastňuje na hudobných festivaloch nielen v Maďarskej republike, ale aj v západnej Európe (napr. Nantes, Saint Chartier, Confolon vo Francúzsku, kde sa konajú najväčšie letné festivaly v Európe).

Ghymes čerpá inšpiráciu z koreňov maďarskej, stredoeurópskej i východoeurópskej ľudovej hudby. Jeho hudba sa pokúša poodhaliť to, v čom sú si ľudia navzájom podobní a nie to, v čom sa odlišujú. Túto vzájomnú podobnosť sa hudobníkom darí objavovať pri každej príležitosti, čoho dôkazom boli a sú vrelé prijatia na koncertoch v krajinách reprezentujúcich najrozmanitejšie kultúry a rasy (Japonsko, Fínsko, Maďarsko, Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Irak, Jordánsko, Španielsko, Grécko, USA, Kanada).

Skupina priznáva, že podmienkou a predpokladom jej úspechu je energia a čaro živej hudby, znejúcej v danom okamihu. Rozmanitosť a originálnosť interpretačného prejavu súčasne symbolizuje úprimnosť a srdečnosť, ktoré pramenia z hĺbky ľudskej duše i cestu za poéziou, takou charakteristickou pre repertoár Ghymesu. O hudobnú spoluprácu ho už úspešne požiadalo Národné divadlo v Budapešti (Szent Péter esernyője - Dáždnik svätého Petra, 1996), Letné divadlo v Komárne (Életeink - Naše životy, 1995) či Tanztheater Wuppertal - Pina Bausch (2000).

V roku 2000 sa Ghymes popri desiatkach ďalších koncertov predstavil aj na dvoch veľmi významných podujatiach: v rámci „Národného dňa Maďarskej republiky“ na svetovej výstave Expo 2000 v Hannoveri a 20. augusta pri príležitosti osláv „Dňa svätého Štefana“ v Budapešti (po ohňostroji na budapeštianskom Batthányiho námestí).

Album Smaragdové mesto, ktorý v Maďarsku vydalo v novembri 2000 hudobné vydavateľstvo EMI, obsadil v hitparáde „World Music Charts Europe“ prestížne 11. miesto. V decembri toho istého roka vyšla vo vydavateľstve Szellemkép samostatná básnická zbierka Tamása Szarku (textára skupiny) s názvom VÁVÁVÁ.

Rok 2001 sa niesol v znamení dvoch významných ocenení - Ghymes získal „Cenu za maďarské umenie“ a „Cenu Dona Quijota“, ktorú založil popredný maďarský prozaik a dramatik Miklós Vámos.

V roku 2002 skupina získala ocenenie Maďarského rozhlasu „eMeRTon“ v kategórii „Zahraničná maďarská hudobná skupina“ a albumu Üzenet (Odkaz), opakovane vydanému v roku 2001, pripadla od Združenia maďarských hudobných vydavateľov „Zlatá žirafa“ v kategórii „Najlepší domáci album v žánri jazz alebo world music“. V tom istom roku sa albumy Rege (Bájka), Smaragdváros (Smaragdové mesto) a A nagy mesealbum (Veľký rozprávkový album) stali platinovými platňami a albumy Bennünk van a kutyavér (Prúdi v nás psia krv) a Tűzugrás (Preskakovanie ohňa) zlatými platňami. Album Bennünk van a kutyavér (Prúdi v nás psia krv) - ktorý je v prvom rade určený deťom - vyhlásilo ministerstvo školstva v roku 1999 za didaktickú pomôcku.

V poradí ôsmy album Ghymesu s názvom Héjavarázs (Jastrabie čaro) vyšiel v novembri 2002 vo vydavateľstve EMI. V priebehu necelých troch mesiacov sa stal platinovou platňou a v roku 2003 získal aj cenu „Zlatá žirafa“  v kategórii „Najlepší domáci album v žánri jazz alebo world music“.

V marci 2003 vydalo Di-Color Studio knihu GHYMES, ktorá mapuje osemnásť rokov činnosti skupiny a jej pôsobenia na hudobnej scéne.

Na jar 2004 vydal Gyula Szarka sólový album Alku (Dohovor) a Tamás Szarka sólový album Anonymus. Album éGHYMESe (Nebeská poviedka), ktorý skupina vydala v tom istom roku, získal ocenenie „Fonogram“ (2005) a koncert s rovnomenným názvom zasa ocenil Maďarský ochranný zväz autorský ako „Hudobný výkon roka“ v rámci populárnej hudby.

V roku 2005 vyšiel druhý detský album Ghymesu s názvom Csak a világ végire... (Len na koniec sveta...).

Album Messzerepülő (Diaľkoletec), ktorý skupina vydala 6. septembra 2006, sa v priebehu dvoch mesiacov stal platinovou platňou. V tom istom roku sa ňou stali aj Bakaballada (Pešiacka balada) a Csak a világ végire... (Len na koniec sveta...). Album éGHYMESe (Nebeská poviedka) sa stal zlatou platňou. V priebehu roka skupina získala Cenu Bélu Bartóka.

Cena za otvorenú Európu (1999)

Cena za maďarské umenie (2001)

Cena Dona Quijota (2001)

Zlatá žirafa (2002, 2003)

Cena eMeRTon (2002)

Cena Maďarského ochranného zväzu autorského (2005)

Fonogram (2005)

Cena Bélu Bartóka (2006)

Pro Renovanda Cultura Hungariae - Cena Zsigmonda Keménya (2008)

Cena maďarského dedičstva (2008)

Belgicko: 2000

Česká Republika: 1996, 1997, 1999, 2000, 2001, 2002, 2004, 2009

Estónsko: 1999, 2001

Fínsko: 1993, 1995, 1999

Francúzsko: 1987 - 2003 ročne

Grécko: 1988

Holandsko: 2000

Irak: 1988, 1994

Japonsko: 1993

Jordánsko: 1988

Kanada: 1994

Lotyšsko: 2004

Nemecko: 1987, 1995, 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2004, 2005, 2006

Poľsko: 1999, 2000, 2001, 2002, 2008

Portugalsko: 1994, 1998

Rakúsko: 1987, 1996, 1999, 2000

Rumunsko: 1999, 2002, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2011

Španielsko: 1989, 1994, 1998, 2003, 2004

Švajčiarsko: 1986, 1990

Srbsko a Čierna Hora: 2004, 2007

Slovinsko: 1999, 2004

Spojené kráľovstvo: 2004

Taliansko: 1987, 1994, 1995, 1996, 1998, 1999, 2005

Ukrajina: 2009

USA: 1994, 1996

Scénická hudba:

Filmová hudba:

Kis, karácsonyi ének (Vianočná pieseň) (1994)

Mégis azonról (A predsa o tom) (1995)

Soha (Nikdy) (1995)

Rege (Bájka) (1998)

Tánc a hóban (Tanec v snehu) (1998)

Jézus ágyán (Na Ježišovom lôžku) (1998)

Új esztendő (Nový rok) (1998)

Szárnyaskezű szeretők (Okrídlení milenci) (2001)

Altató (Uspávanka) (2001)

Egyszer egy királyfi (Raz jeden princ) (2001)

Kézfogás (Podanie ruky) (2007)

Významnejšie televízne vystúpenia: